V pondelok poobede som sa rozhodol využiť pekné počasie a dať si krátky výlet do malokarpatských lesov. Obul som si svoje vibramy a za cieľ som si zvolil vrch Skalnatá (704 m n. m.), nakoľko výstup trvá len niečo vyše hodiny a poskytuje pekný výhľad. Východiskovým bodom sa pre mňa stal Pánsky dom (480 m n. m.), kde som odparkoval auto (ak idete autobusom, cca 20 minút od Zochovej chaty). Pánsky dom navštívil aj môj obľúbenec Ferdinand Dúbravský, ktorý o ňom v roku 1910 napísal:
„Panský dom“ je jagarňa, zároveň ale aj reštaurácia. Tu možno i prenocovať, po prípade i v niektorom z okolitých, na pár krokov blízkych, hulcokárských domov. Sú ony v celých modranských horách na prijatie cestovateľov a luftárov zariadené, má každý 2 k pronajatiu hotové izby.
Lúka Čermák a Huncokári
Z Pánskeho domu som sa vydal po žltej značke a po dvadsiatich minútach som dorazil na lúku Čermák (590 m n. m.). Toto miesto je využívané najmä na opekačky – k dispozícií sú tu ohniská, lavičky, stoly a gril. Na lúke rastú aj paprade a majestátny strom poskytuje unaveným luftárom tieň. Meno Čermák je odvodené od huncokárskej rodiny, ktorá je tu pochovaná. O huncokároch sa na webe občianskeho združenia Grausova lúka píše:
Huncokári – holzhackeri, (s Holz – drevo, e Hacke – sekera) boli bavorskí a tirolskí drevorubači, ktorí prišli na územie Malých Karpát v polovici 18. storočia s nástupom vlády cisárovnej Márie Terézie (1740–1780). Prišli na základe pozvania vtedajších zemepánov, najmä grófa Pálffyho, aby sa tu usadili a zaviedli lesné hospodárstvo, ktoré dovtedy na území Malých Karpát neexistovalo.
Skalnatá
Od Čermákovej lúky som pokračoval po červenej značke. Táto cesta je súčasťou Štefánikovej magistrály, ktorá vedie od Devínskeho hradu až po Mohylu M. R. Štefánika, kde sa napája na Cestu hrdinov SNP. Trasa išla cez les, v ktorom sa chodník kľukatil, miestami stúpal a zase klesal. Nakoniec ma však spoľahlivo doviedol na lúku a rúbanisko, z ktorého som jasne videl osamotený strom na Skalnatej. Záverečné stúpanie bolo síce krátke, ale zato výživné. Na kopci sa nachádzala vrcholová kniha a krásny panoramatický pohľad na Malé Karpaty.
Ďalšie čítanie:
- Pezinčan – Viete kto boli huncokári?
- Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru – Huncokári
- Mestské múzeum v Pezinku – Huncokári – ľudia lesov
- Huncokári na Záhorí
- Interdisciplinárny záchranný výskum zanikajúcej etnickej skupiny
